Predbieham všetkých a mňa nikto, čo mi príde dosť zvláštne. Povolenú rýchlosť nepoznám, tak idem stotridsať, ako ma učili. Po čase mi to však nedá a vidina scotland-yarďáka s bločkom ma neláka, tak zatiahnem na najbližšiu pumpu. Pýtam sa wots the spíd limit on hajvéj? Za okienkom arab pozerá na mňa a krúti hlavou. Neviem, či nevie alebo mi iba nerozumie. Krajina neobmedzených možností...
Obieham dodávku s rebríkom na streche. Nič zvláštne to nie je, pokiaľ podobný rebrík nemá aj renault-limuzína, neskôr mercedes a vôbec už kadejaké auto (až neskôr zisťujeme, že anglické okna sa nedajú otvoriť tak, aby sa zvonka umyli, takže zmysel týchto rebrikárov sme pochopili až o dva dni).
O pol ôsmej dorážame do cieľa. Teda nie tak celkom, pretože Noel street sa v Nottinghame nachádza dvakrát. A myslíte správne, v rannej špičke nás navigácia poslala presne na tú druhú. Po polhodine sa dostávame na správnu ulicu a víta nás spolubývajúca, ktorá pricestovala včera. Keďže použila silné citové zafarbenie slov „som rada, že ste už tu" uvedomil som si, že ešte bude sranda.O minútu na to ma posiela do kuchyne, v ktorej zívajú dvere do prázdna. Sám seba považujem za odvážneho, no keď som videl tú tmu, skoro som sa zes*al. Odvtedy to voláme dundžn (dungeon) a len tipujeme, čo tam žije. O chvíľu mám prehliadku domu skoro za sebou, som v predposlednej izbe a náhodou sa pozriem cez okno na auto. A pri ňom fešáčik v reflexnej bunde s helmičkou ťuká niečo do prístroja. A krása (použil som ale iné slovo na 5 písmen začínajúce k a končiace a ), začal som brať schody dole po troch, v dome som nebol ani tri minúty a už ma skoro niečo zožralo a dostal som pokutu.
Vybehnem von a vysvetľujem mu svoju nevedomosť o ich mestských parkovacích zónach štýlom: „helou, aj em khok". Pozerá na mňa, potom na ŠPZ a vyzerá, že chápe. Povedal mi, že si mám kúpiť povolenie a odchádza. No už ma vidíš.
S dobrým pocitom dám ruky vbok a pozriem sa na našu ulicu. Ôsmy z desiatich sú Turci, Arabi, Vietnamci, Černosi, Indovia. Neklamný znak, že som vo vyspelej krajine. V noci tu bude zase zábava. Tak sa vraciam do domu a černota mi spred očí nemizne. Je v umývadle, v chladničke (aj s jemnými odtienkami nachovo-zelenej), na sporáku, na tanieroch, vo vani, vlastne všade. Dvadsaťšesť hodín som nespal. Takže hor sa do supermarketu po kyseliny a na veľké upratovanie. A že vonku je teplejšie ako vnútri, ani netreba hovoriť.
Zajtra o anglických dvorčekoch a zvieratkách v nich J