Susedovie Angličan od vedľa s turbanom na hlave vešia svoju bielizeň na plesnivý múrik, lebo je lenivý natiahnuť šnúru. Ale ako mu vyschnú v -2° šaty, to už neviem. A ak mu niečo prepadne k nám, tak to tam nechá. Sused oproti má zase plot, z ktorého keď zafúka, tak nám spadnú tehly do dvora. Ten vedľa má imidžovú kosačku, ale výmeru dvora možno tak 12m 2 , z toho trávu asi na troch. A na tej tráve veľké trampolínu pre decká.
Odhliadnuc od negatív, máme štyri izby, dve jednotky a dve dvojky. U nich dvojka znamená jedna dvojposteľ, ktorej šírka 120cm je pre dvoch úplne normálna. Tak sme kúpili nafukovací matrac a žabu, ktorej všetci radi poskákali po hlave. Čo už, že každé ráno dofukujeme.
Tak ako opačne jazdia, tak aj naopak otvárajú chladničku, točia kohútikmi a mám podozrenie, že aj uzávermi na fľaši. Vajcia v supermarkete neskladujú v chlade a zdravé veci už radšej nedovážajú. Neoplatí sa to. Nákup stodvadsaťkilovej Angličanky predo mnou (samozrejme v habite) pozostáva z ôsmych plechoviek coca-coly, dvoch muffinov (tak posypaných éčkami, že moja hladina cukru vyletela na ročné maximum) a tri veľké fľaše omáčky na cestoviny. Krása. Ale trochu to aj chápem, veď celozrnný chlieb stojí v prepočte 2,2€, jedna rajčinka veľkosti pingpongovky 33 centov. Všetko ovocie a zelenina rovnako. Tu je drahé stravovať sa zdrav... teda normálne. Aj s priemerným rodinným príjmov 2-4 tisíc libier.
