Presne toľko asi trvá, kým song, kvôli ktorému ste preladili na iný kanál, sa na tom súčasnom objaví ako obluda spod postele. Prečo je to tak? Peoplemetre. Pre nezainteresovaných priblížim. Zjednodušene povedané: peoplemetre sú prieskumy trhu (v tomto prípade robené rádiostanicami), ktoré zisťujú, kedy a ktorú pesničku chce väčšina populácie počuť. Šialené? Vôbec nie! To je hlavný dôvod, prečo ide rovnaká skladba v troch rádiách vo veľmi podobnom čase. Majú podobné (ak nie rovnaké) výsledky prieskumov.
Poďme ale k podstate problému. Scéna modernej hudby degeneruje. Nemyslím stagnuje, stagnovala v období 3-5 rokov dozadu. Posledné dva roky vyslovene upadá. Neexistujú medzi interpretmi nové nápady. Ako zaručený recept na úspech sa rozmohli remaky starých hitov. Beyonce, Sugarbabes, Jennifer Lopez, Black Eyed Peas... Nemá zmysel tu všetkých menovať. Nevedno už, kto s tým začal, ale pohotovo to kopírujú všetci. Vyberú si starý hit, najčastejšie refrén a po malej zvukovej úprave ho zoberú za svoj, nanovo naspievajú slová a voilá, podávajte masám za horúca. Čo už na tom, že je to hnus.
Angličtina má na to krásny akronym - WTF? Rok a pol dozadu vytvoril niekto na svete anketu s názvom "Cena za najväčší prínos pre degeneráciu ľudstva". A získali ju Black Eyed Peas. Vysvetlenie poroty? Ich pesničky sú z veľkej časti podobné, bez inovácie a nápadu. Spievajú prakticky o tom istom, tým istým štýlom, s tými istými zvukovými efektmi. Niečo tu ale nehrá. Nie sú oni v súčasnosti najpopulárnejšia skupina?
Nechcem tu rozoberať The Beatles, Queen a mnohých im podobných. Aj oni boli najpopulárnejší. Strhávali masy, určovali životný štýl, TVORILI nové hudobné nápady a postupy. Alebo speváci. Uchvacovali čistotou a ľubozvučnosťou svojich hlasov. Teraz? Podľa vyjadrení producentov a vydavateľov nadpolovičná časť súčasných hlasov a vokálov je upravovaná počítačom (o fenoménoch typu Lady Gaga ani nehovoriac).
V skutočnosti, jediné čo stále napreduje v hudobnom priemysle je zvuk a zvuková technika. Rok čo rok, pri nových repro-zostavách, vylaďovačoch a softvéroch stojím v štúdiách obklopený reproduktormi a zažívam malé ušné orgazmy. Či už počujem precítený "kopák" v elektronickej hudbe alebo roztrhnutie vlákna na husľovom sláčiku. Ale populárna muzika nič.
Prečo je to tak? Prečo im to ľudia hltajú aj s navijakom? Je to preto, lebo tu na Slovensku máme všetko komerčné rádiá zamerané na zisk? Keby existovalo pravidlo 1 žáner = 1 stanica, bolo by to lepšie? Možno o trochu. Ale treba si uvedomiť, že je to populárne všade vo svete a tam je teda rádiopriemysel na inej úrovni. Je to mainstream? Niekto vynikne a ostatní sa na tom chcú rýchlo nabaliť, tak tvoria kopu brakov v rovnakom štýle? Je to o inom ako o hudbe? Aféry, výstrihy, šiltovky, alkohol? Toto ma má zaujať na hudbe? V tomto jedinom závidím slepcom.
Takže aký je výsledok? Aby článok nevyznel ako osočovanie všetkého a všetkých bez riešenia? Podľa mňa za to môže od všetkého kus. No najmä zmena podstaty slova "hodnota" v hudbe. Je to to, čo bolo voľakedy éterické, no dnes sa to už dá vyjadriť číslom. A čo s tým urobiť? Ja ako obyčajný smrteľník asi nič. Ale keby som mohol, skúsme formát 1 žáner = 1 stanica. Hip-hop, elektronika, rock... Každý nech má svoju komunitu a spoznáva v nej nové talenty. A tým dajme šancu. A čo sa týka dnešných hudobníkov, buďme kritickejší, keď rozhodujeme o tom, čo pustíme do éteru a čo nie. Zisk je síce pekný, ale...
Osobne rádia nepočúvam (iba dopravný servis). A keď už musím, dám si Slovenský rozhlas. Paradoxne, pár rokov dozadu som sa smial dospelým, že ho počúvali. Asi ich pomaly začínam chápať. Áno, aj v súčasnosti existujú výnimky, ktorých diela sú zapamätania hodné a osobne im skladám poklonu. Lenže to sú tí , ktorí sú v pozadí a do rádia sa dostanú len sporadicky. V dnešnom svete vládnu éteru iní. Len by sme mali prehodnotiť, či im ďalej budeme vravieť umelci...
